Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História

Z dejín mesta Levice

Mnohé archeologické nálezy, ako obrysy obydlí, hrobové jamy, kamenné a kostené nástroje, črepy nádob z vypálenej hliny svedčia o tom, že okolie Levíc bolo nepretržite obývané od mladšej doby kamennej až po dnešok.
TeMuseum_2.jpg Pred vyše 6000 rokmi v neolite (mladšia doba kamenná) bolo okolie dnešných Levíc obývané roľnícko-pastierskym ľudom, po ktorom boli v roku 1950 na levických Dolných lúkach nájdené zlomky tzv. volútovej keramiky želiezovského typu, a to pri výstavbe rybníkov. Z nasledujúcej neskorej doby kamennej pochádza hlinený idol spod Vápnika, nájdený v roku 1952 pri povrchovom zbere na oráčine spolu s množstvom kanelovanej keramiky. Idol je vlastne štylizovaná plastika ženy, ozdobená vpredu rytými líniami.

Okolo roku 700 pred Kr. prišli k nám z juhoruských stepí Skýto-Trákovia, zruční majstri vo vyrábaní železných premetov, ktoré zaraďujeme do tzv. halštatského obdobia. Bol to prvý ľud na našom území, ktorý poznáme aj podľa mena. Po nich, okolo roku 300 pred Kr. prišli na naše územie Kelti, ktorých pamiatky zaraďujeme do okruhu tzv. laténskej kultúry. Boli roľníkmi, šikovnými remeselníkmi a obchodníkmi, oni prví na našom území používali kovové mince ako platidlo. Z tohto obdobia pochádza vzácny nález mincí, objavený roku 1930 v Leviciach na Novej osade, v zvisle žliabkovanej hlinenej nádobke, ako aj jeden z najväčších keltských cintorínov s bohatými nálezmi, ktorý bol objavený pri výstavbe nákupného strediska Kaufland v roku 2005.

Na prelome letopočtu prenikajú k nám od severozápadu germánske kmene Kvádov a Markomanov a ich južným susedom pri Dunaji sa stáva Rímska ríša. Vo štvrtom storočí upadala moc Rímskej ríše a začal narastať tlak Hunov, ktorí sa tlačili zo strednej Ázie na západ do Karpatskej kotliny. Tento pohyb sa lavínovite rozšíril do všeobecného sťahovania národov. Od konca 5. storočia sa na našom území stretávame už s prvými kmeňmi starých Slovanov – usadlých roľníkov. Tie sa zanedlho dostali do závislosti od Avarov, proti ktorým sa často búrili. Po ťažkých bojoch v 7. storočí moc Avarov pozvoľne zaniká a na jej troskách vznikajú nezávislé slovanské kniežatstvá.

Po krátkom období Veľkomoravskej ríše v 9. storočí, oslabenej domácimi svármi a zničenej nájazdmi Maďarov, sa naše územie dostáva do ich područia začiatkom 10. storočia, kedy sa Maďari trvale usadili najmä v nížinách Karpatskej kotliny.
                                                                                                                                         Prvá písomná zmienka z roku 1156

Prvá písomná zmienka o Leviciach pochádza z roku 1156 a píše sa v nej, že ostrihomský arcibiskup Martirius posvätil v dedine Bratka kostol Sv.Martina.. Bola tam zriadená fara, ku ktorej boli pričlenené dediny "Villa Leua" a Vitk. Obec Leua (Levice) v tom čase ležala východne od centra dnešných Levíc, niekde na úpätí viničného vrchu, ktorý dodnes nazývame Staré Levice.
    

Levický hrad bol postavený koncom 13. storočia , keď význam neďalekého Tatármi vyplieneného Tekovského hradu upadal. Na jeho výstavbu bolo vybrané strategicky dobre chránené miesto na konci výbežku Štiavnického pohoria, odkiaľ bol výborný výhľad a močaristý terén sťažoval prístup k nemu. Pevnosť bola postavená na ochranu stredoslovenských banských miest. Pod ochranou hradu v 14. stor. vznikla obec "Veľké" alebo "Nové Levice", ktoré sú predchodcom dnešného mesta Levice.
Dobová rytina150 ročná turecká okupácia Uhorska, ktorá sa začala v 16. storočí, hospodársky oslabila mesto, ktoré sa stalo ešte závislejším od hradu. Levický hrad, vtedy už kráľovský, bol zaradený medzi 15 najdôležitejších protitureckých obranných pevností. V polovici 17. storočia nájazdy Turkov zosilneli. Keď kapitán hradu videl obrovskú presilu nepriateľa, začiatkom novembra 1663 odovzdal Turkom mesto bez boja. Vláda Turkov v Leviciach trvala iba 224 dní, keď sa ich 12. júna 1664 nečakaným útokom podarilo z mesta vyhnať. Po skončení vojen s Turkami stratil Levický hrad dôležitosť pohraničného opevnenia a v r. 1699 bol úradným príkazom ako pevnosť zrušený.

Veľkou pohromou pre Levice bývali časté požiare. Požiar v r. 1696 zničili takmer celé mesto. V časoch Rákocziho povstania (1703 – 1711) bol už hrad vo veľmi zlom stave. Aby nepriatelia nemohli hrad vojensky využiť, rozhodli sa povstalci pred odchodom hrad zničiť. Pevnosť nebola nikdy viac obnovená a tak prestala mať z vojenského hľadiska hodnotu. V r. 1715 bolo v meste 195 daňovníkov, z nich bolo 43 remeselníkov.

V druhej polovici 18. stor. sa Levice značne vzmáhali., stali sa centrom poľnohospodárskej oblasti južného Pohronia a strediskom obchodu a remeselnej výroby v cechoch. Najznámejšie a pre svoje výrobky najpreslávenejšie boli cechy čižmárov, ševcov a gombikárov. V 19. stor. sa postupne rozrastali drobné podniky a vzmáhal sa aj obchod koncentrovaný hlavne u židovských podnikateľov. Najbohatšie rodiny Leidenfrostovcov a Schöellerovcov investovali najmä do poľnohospodárskych ale aj iných podnikov; vybudovali liehovar s rafinériou, parný mlyn, tehelňu, rozširovali chov plemenného dobytka a dali vysadiť nové vinohrady. V r.1873 mali Levice 6000 obyvateľov.

Ľudové školstvo existovalo v Leviciach dokázateľne už v 16. storočí a stredné školstvo sa začalo rozvíjať v 19. storočí. V roku 1815 bolo založené Piaristické gymnázium v Leviciach a v roku 1870 Štátny učiteľský ústav. Obidve školy nepretržite existujú dodnes. Roku 1870 boli vybudované aj terajšie staré levické kasárne a roku 1880 začali pravidelne vychádzať levické noviny – týždenník Bars (Tekov).

Kultúrny a intelektuálny život v meste významne podporil vznik Tekovského múzea v roku 1926, pôvodne mestského múzea pod správou mestského úradu a v rokoch po vzniku československej republiky vznik slovenskej a maďarskej verejnej mestskej knižnice, predchodkyne dnešnej Tekovskej knižnice v Leviciach.

V období 1. Československej republiky v 1. polovici 20. storočia nastal architektonický rozvoj mesta. V r. 1933 bola postavená tabaková továreň. V 50-tych rokoch sa Levice ocitli vo veľkej bytovej tiesni z dôvodu značného prílivu obyvateľov z vidieka do mesta. V r.1961 mali Levice 13744 obyvateľov, v tom čase sa stali okresným mestom najväčšieho okresu Slovenska. Ku koncu 80-tych rokov počet obyvateľov vzrástol na 37500.

K Leviciam boli v r.1976 administratívne pripojené pôvodne samostatné obce Kalinčiakovo a Malý Kiar a v 1986 obce Čankov a Horša.

V roku 2016 si mesto pripomenulo 860. výročie prvej písomnej zmienky o meste Levice a v duchu tohto výročia sa niesol celý rok 2016.
 


 

História

Pohľad na mesto z Kalvárie

Pohľad na mesto z Kalvárie

Pohľad z hradu (dnes Ul.P.O.Hviezdoslava)

Pohľad z hradu (dnes Ul.P.O.Hviezdoslava)

Levický hrad

Levický hrad

Hrad pred rekonštrukciou

Hrad pred rekonštrukciou


 
 
Hrad po rekonštrukcii

Hrad po rekonštrukcii

Opevnenie hradu (dnes Ul.I.Krasku)

Opevnenie hradu (dnes Ul.I.Krasku)

Kaplnka na Kalvárii (bola zbombardovaná počas II.

Kaplnka na Kalvárii (bola zbombardovaná počas II. sv. vojny)

Radnica (pôvodne jednoposchodová budova)

Radnica (pôvodne jednoposchodová budova)


 
 
Nadstavba 2. poschodia radnice

Nadstavba 2. poschodia radnice

Ul.Ľ.Štúra (pohľad od hotela Lev)

Ul.Ľ.Štúra (pohľad od hotela Lev)

Ul.Ľ.Štúra (po pravej strane je dnes OD Dituria)

Ul.Ľ.Štúra (po pravej strane je dnes OD Dituria)


 
 
Ul.sv.Michala (dnes OD MIDO)

Ul.sv.Michala (dnes OD MIDO)

Ul.M.R.Štefánika (pôvodne Ul.J.Fučíka) - pohľad sm

Ul.M.R.Štefánika (pôvodne Ul.J.Fučíka) - pohľad smerom k mlynu

Ul.M.R.Štefánika  - pohľad smerom k mlynu (dnes OS

Ul.M.R.Štefánika - pohľad smerom k mlynu (dnes OS Okružná)


 
 
Mlynská ulica

Mlynská ulica

Nám. hrdinov pôvodne so sochou M.R.Štefánika

Nám. hrdinov pôvodne so sochou M.R.Štefánika

Socha M.R.Štefánika bola neskôr preložená pred gym

Socha M.R.Štefánika bola neskôr preložená pred gymnázium

Schoellerov kaštiel v parku (zničený pri bombovom

Schoellerov kaštiel v parku (zničený pri bombovom útoku počas II. sv. vojny)


 
 
Plaváreň (neskôr mestské kúpalisko)

Plaváreň (neskôr mestské kúpalisko)


 

dnes je: 11.12.2018

meniny má: Hilda

Za obsah zodpovedá
webmaster

webygroup
Deutch version
English version
Magyar verzió
11.12.2018
ÚvodÚvodná stránka